Recyklácia fotovoltaických panelov na Slovensku ?

V Černíku, v okrese Nové Zámky, sa má vybudovať linka na spracovanie a recykláciu fotovoltaických panelov. Plánuje ju postaviť spoločnosť Recyklix, s.r.o. z Vrábeľ, ktorá investičné náklady vyčíslila na maximálne 840 tisíc eur. Ako firma uvádza v zámere, ktorý predložila v rámci zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, predpokladaný termín začatia výstavby je september 2019, linku by mala sprevádzkovať od roku 2020.

Po dobudovaní závodu bude spoločnosť schopná zhodnotiť zhruba 85 % hmoty fotovoltaických panelov. Celková prevádzková kapacita linky bude 25 tisíc až 35 tisíc kusov spracovaných fotovoltaických panelov ročne, čo v hmotnostnom vyjadrení predstavuje zhruba 500 až 700 ton za rok. Zo starých panelov bude získavať hlavne sklo, hliník i plasty, ktoré bude predávať na opätovné priemyselné využitie. Ak sú fotovoltaické panely určené na recykláciu nepoškodené, možno na budúcej technologickej linke recyklovať až 85 % hmotnosti panelu.

Aj keď existujú rôzne technológie výroby solárnych panelov, väčšina z nich obsahuje hliník, sklo, meď, striebro a plasty, ako etylén-vinylacetát. Môžu však obsahovať aj ďalšie prvky, ako olovo, chróm a kadmium a chemické zlúčeniny.  

Pozrime sa teda na druhú stránku problému recyklácie. Podľa niektorých odborníkov je totiž doterajšia technológia recyklácie málo atraktívna.

A to z viacerých dôvodov.

Ide  totiž len o malú časť elektronického odpadu, ktorý je najrýchlejšie rastúcou kategóriou odpadu. Panely síce obsahujú isté množstvo kovov – napr. medi a striebra, ktoré by sa mohli pri recyklácii získať, ale ich podiel je podstatne menší, ako pri mobiloch, počítačoch a ostatnom elektronickom odpade. Napríklad najväčší podiel na hmotnosti FV panelov má sklo (60-70%) a hliníkový rám (20%).  

Samotné vylúhovanie toxických materiálov nie je dramatickým rizikom fotovoltaiky. Avšak Ich rastúce množstvo núti odborníkov aj verejnosť rozmýšľať, ako si poradíme s odpadom zo solárnych panelov o niekoľko desaťročí, alebo aj skôr. Aj keď môžme predpokladať (a dúfať), že prvé inštalované FV elektrárne – sústavy vo svete, ktoré budú vyraďované v blízkej či neskoršej budúcnosti, už budú spracované-recyklované, zabehnutou technológiou.

V rámci Európskej únie už bola upravená smernica o odpadoch z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ),  ktorou sa teraz  doplnili solárne panely ako normálny elektro - odpad, ako je tomu u televízorov alebo počítačov, na konci ich životného cyklu.

Doposiaľ mali solárne panely výnimku z tejto smernice ale od roku 2016 každá krajina vo svojom programe odpadového hospodárstva, musí doplniť solárne panely do svojich smerníc.

Celosvetovo predstavujú tieto panely v súčasnosti asi 0,6 % produkovaného odpadu z elektrických a elektronických zariadení. “Táto hodnota sa však podľa očakávaní bude v najbližších rokoch prudko zvyšovať, vzhľadom na postupnú potrebu obmieňania v súčasnosti prevádzkovaných fotovoltaických panelov, s končiacou životnosťou“ píše investor v zámere.

Čo sa deje s jednotlivými komponentmi a aké materiály sa dajú využiť na ďalšie použitie z fotovoltaických panelov.

Sklo:

Ultra čisté solárne sklo s nízkym obsahom železa. Sklo je počas recyklácie rozomleté na jemný prášok a opäť spracované do penového skla, pre použitie v stavebnom priemysle.

Rám:

Rám, ako aj rohové diely, ktoré ich drží pohromade, sú vyrobené výhradne zo 100% hliníka. Tento kov sa izoluje a pomocou elektromagnetických a mechanických postupov sa drví a potom môže byť priamo znovu použitý ako surový hliník v priemysle.

Káble:

Káble obsahujú medený vodič. Spôsoby získania medi z káblov sú dobre známe a sú používané v priemysle recyklácie po dlhú dobu.

Plasty:

Tieto materiály sa používajú na rôzne komponenty panelu. Izolácie z medených drôtov sú oddelené od medi a pridané do ostatných plastov z panelu a tie idú do recyklačného procesu pre plasty.

Celosvetovo predstavujú tieto panely v súčasnosti asi 0,6 % produkovaného odpadu z elektrických a elektronických zariadení. “Táto hodnota sa však podľa očakávaní bude v najbližších rokoch prudko zvyšovať vzhľadom na postupnú potrebu obmieňania v súčasnosti prevádzkovaných fotovoltaických panelov s končiacou životnosťou,“ píše investor v zámere.

Solárna energetika momentálne zažíva boom a množstvo inštalovaných kapacít po celom svete rýchlo rastie. Tým ale zároveň tvoríme základňu pre budúce problémy. V 2016-tom roku, Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov odhadla, že celosvetovo už bolo vyprodukovaných 250 000 ton „solárneho odpadu“, ale do roku 2050 jeho objem narastie na 78 miliónov ton. A to bude predstavovať  problém. Kvalitné solárne panely sa vyrábajú so zárukou 25 až 30 rokov, ale môžu fungovať aj dlhšie.